George Müller, zakladateľ sirotincov v Bristole, sa pozrel na adresu odosielateľa na zadnej strane obálky: Wilsonova ulica 11. Keď otvoril obálku, pulz sa mu zrýchlil. Odosielateľ chcel, aby sa siroty odsťahovali.

„Ach, čo si počneme?“ začala nariekať manželka, keď si list prečítala.

„Neviem,“ odvetil. „Ale ten človek má pravdu. Ak aj ostatní obyvatelia ulice si myslia to isté…“ so stíšeným hlasom znovu čítal list.

George musel pripustiť, že hoci list nebol nemilý, bol priamočiary. Jeho autor sa sťažoval na štyri sirotince na jednej ulici a uvádzal niekoľko problémov. Po prvé, domy sú veľmi hlučné, hlavne keď sa deti hrajú vonku na ihrisku. Po druhé, pouličná kanalizácia je preťažená. Po tretie, tlak vody často klesá tak, že sotva kvapká, pretože siroty jej spotrebujú veľké množstvo. Odosielateľ nakoniec napísal, že zrejme ani George sám by nechcel bývať vedľa svojich sirotincov…

„Má pravdu. Každý dom je postavený pre najviac desať ľudí a my sme v každom ubytovali tridsať päť ľudí. Myslím, že by ma rozbolela hlava, keby som mal päť-šesť hodín denne počúvať detský krik.“

Mary prikývla. George mlčky sedel. Na myseľ mu prišla Ježišova výzva, aby sme iným robili tak, ako by sme chceli, aby oni robili nám. Predtým o tom nerozmýšľal. Teraz si kládol otázku, či je dobrým susedom pre človeka, ktorý ten list napísal i pre ostatných obyvateľov ulice. Kto by vlastne chcel bývať v blízkosti toľkých hlučných detí? Niekoľko hodín sa modlil až prišiel k záveru, že by bolo dobré postaviť nový sirotinec na inom mieste.

Si dobrý sused?


Zdieľať: