Sundar prišiel domov v nádeji, že rodina aspoň na chvíľu zabudne na to, že sa stal kresťanom, no po chvíli si uvedomil, že sa to nestane. Keď nastal čas večere, jemu naservírovali jedlo v kúte miestnosti.

Keď začal jesť, otec vstal, vzal džbán s vodou a prišiel k synovi. Džbán vysoko zodvihol a vodu nalial do Sundarových rúk. Akokoľvek sa Sundar snažil, nedokázal zadržať svoje pocity. Oči mu zaliali slzy. To, čo otec urobil, predstavovalo veľkú urážku. Bol to spôsob, akým hindovia z vyššej kasty vyjadrili svoju nadradenosť členom najnižšej kasty indickej spoločnosti. Otec dal synovi najavo, že ho považuje za najnižšieho z najnižších. V ich očiach bol ako mŕtvy. Sundar chcel byť v tej chvíli kdekoľvek, len nie s nimi v jednej izbe. Uľavilo sa mu, keď večera skončila a on vstal, že odíde.

Skôr ako odišiel, zastavil sa vo dverách, otočil sa a povedal otcovi: „Nevadí, že ste sa ma vzdali. Môj život teraz patrí Kristovi a on ma neopustí. Jeho láska sa nemení a je väčšia ako vaša láska. Predtým, ako som sa stal kresťanom, zneuctieval som Ježiša Krista, ale on ma neopustil. Nemôžem sa ho teraz vzdať a nevzdám sa ani teba, ako si sa ty vzdal mňa. Ďakujem za tvoju lásku ku mne v minulosti a ďakujem, že si mi dovolil stráviť tieto hodiny s tebou pod tvojou strechou. Dovidenia, otec.“

S tým sa Sundar otočil a odišiel z domu. Na okraji mesta prenocoval pod svojou tenkou prikrývkou. Nasledujúci deň Sundar odišiel z Rampura a rozmýšľal, či sa sem ešte niekedy vráti.


Zdieľať: