Potápač Carl Brashear pri vyťahovaní bomby utrpel ťažký úraz. Lekári predpovedali, že zvyšok života bude potrebovať barly. Carl sa s týmto verdiktom nezmieril. Požiadal o amputáciu dolnej časti nohy. „Nemôžem tak dlho ležať. Musím sa vrátiť k potápaniu,“ vravel doktorom. V nemocnici strávil takmer rok, kým sa zotavil a naučil fungovať s protézou. Námorníctvo mu medzitým poslalo dokumenty o prepustení, ale tie odmietol podpísať. Chcel sa stať prvým potápačom s protetickou nohou.

Vyzbrojený náhradnou nohou sa vrátil do potápačskej školy. Nikto neveril, že uspeje. Potápačský oblek vážil viac ako sto kilogramov, pričom pri pohybe sa mohol opierať iba o svoju zdravú nohu. Bol podrobený náročným testom, v ktorých však uspel. „Nebolo to ľahké. Keď som sa niekedy vrátil z behu, na reze nohy sa objavila kaluž krvi. Nemohol som ísť na ošetrovňu, lebo by to zapísali. Schoval som sa a namočil si nohy do slanej vody,“ spomínal Carl.

Krátko na to získal titul majster potápač, najvyššiu úroveň v námorníctve. Životný príbeh Carla Brasheara sa dostal aj na filmové plátno. Film Ten najlepší je verným zobrazením jeho života.


Zdieľať: