Kniha džunglí od britského spisovateľa Rudyarda Kiplinga rozpráva príbeh chlapca Maugliho, ktorý zostal ako bábätko opustený v džungli. Divoké zvieratá sa ho ujmú a vychovajú ho, akoby bol jedným z nich.

Podobný príbeh sa stal minimálne dvakrát aj v skutočnom živote. Faraón Psammetichus, ktorý žil v 7. storočí pred n. l., tak veľmi túžil zistiť, akým jazykom by hovorili deti, keby vyrastali úplne oddelené od spoločnosti, že vymyslel tzv. „zakázaný experiment“: jednému pastierovi prikázal, aby sa v izolovanej samote staral o dve novorodeniatka bez toho, aby s nimi prehovoril čo len slovo. O 1 700 rokov neskôr podobný experiment údajne uskutočnil aj kráľ Fridrich II. Okrem iného chcel zistiť, ako znie prapôvodný jazyk ľudstva. Vzal preto matkám ich bábätká a dal ich do starostlivosti opatrovateľkám s presnými inštrukciami, ako sa majú o deti starať. Dôraz kládol na to, aby sa o deti príliš nestarali, a hlavne, aby sa s nimi vôbec nerozprávali. Kráľ však nezískal odpovede na svoje otázky. Podľa historicky neoverenej správy totiž žiadne dieťa tento krutý experiment neprežilo.

Väčšina ľudí si podvedome uvedomuje, že pre zdravý vývoj a šťastný život potrebujeme spoločenstvo, lásku, náklonnosť, styk s inými ľuďmi a dotyk. Nedávny výskum tzv. teórie vzťahovej väzby (attachment style theory) ukázal, že žiadne dieťa nemožno rozmaznať príliš veľkými dávkami láskyplného záujmu. Práve naopak – láskyplné prostredie poskytuje dieťaťu dobrý základ pre slobodný, samostatný a úspešný život.


Zdieľať: