Počas jednej mojej návštevy domova dôchodcov za mnou prišla vrchná sestra s prosbou: „Pán kazateľ, mohli by ste navštíviť pani v susednej izbe? Už tri dni čaká na posledné pomazanie a pán farár je na zahraničnej ceste. Mohli by ste to pre ňu urobiť?

Šiel som teda za ňou. Vo vedľajšej izbe ležala starenka, ktorá sotva dýchala. Bolo vidno, že ju niečo trápi.

Vysvetlil som jej, že síce nie som katolícky farár, ale kazateľ inej cirkvi. Spýtal som sa jej, či sa s ňou môžem pomodliť. Keď prikývla, prosil som vo svojej modlitbe Boha, aby dal tejto babičke pokoj do srdca. Aby jej odpustil a dal istotu, že ju má rád a počíta s ňou v nebeskom kráľovstve. Potom som ju objal, pohladil a vydal sa cestu domov.

Keď som o hodinu dorazil domov, na stole ma čakal odkaz od vrchnej sestry, že starenka chvíľu po mojom odchode zomrela.


Zdieľať: