Matej vo večerných hodinách šoféroval auto, keď sa na ceste znenazdajky objavil človek bez reflexných prvkov. Keď sa mu v zlomku sekundy snažil vyhnúť, dostal šmyk a skončil mimo cesty. Nehoda dopadla desivo. Matej mal roztrieštenú lebku, otras všetkých vnútorných orgánov, poškodený očný nerv a roztrhnutú slezinu. Upadol do kómy, z ktorej sa prebral až o dva mesiace.

Viac ako tretinu lebky mu lekári museli vziať. „Museli sme ho učiť všetko úplne odznova, aj dýchať,“ spomína na ťažké obdobie jeho mama.

Lekári nepredpokladali, že sa chlapec ešte postaví na vlastné nohy. No Matej sa s takou prognózou odmietal zmieriť. Mama časom zistila, že pri spievaní sa mu zlepšuje reč. Odkedy mu prirobili chýbajúcu časť lebky, pomaly začal napredovať.

Keď sa na spoločných prechádzkach učil chodiť a už nevládal, odmietal sa posadiť do vozíka. Domov prišiel unavený a zadýchaný, ale po svojich.

Matej na svojej samostatnosti pracuje každý deň. Jeho mamu najviac teší, že sa opäť postavil na nohy. „Som veľmi rada, že sa naučil rozprávať, pretože nie raz sme si poplakali, keď niečo chcel a ja som nerozumela čo,“ vysvetľuje mama.

„Dúfam, že to bude už len lepšie a lepšie,“ verí Matej.


Zdieľať: