Jonathan Lancester sa narodil s Treacher-Collinsovým syndrómom (TCS), ktorý spôsobuje nesprávny vývin lícnych kostí, čeľuste a očných jamiek. Aj napriek bezpodmienečnej láske, ktorú Jonathan dostával v adoptívnej rodine, mal veľký problém prijať to, ako vyzerá. Ako mladý sa nedokázal na svoj obraz v zrkadle ani pozrieť. Nenávidel to, ako vyzerá a mal pocit, že vôbec nepatrí do tohto sveta. „V piesni Country Road sa spieva – vezmite ma domov, na miesto, kam patrím. Ja som mal pocit, že nepatrím nikam.“

Jeho sebavedomie zmenšovali neustále kruté poznámky od okolia, najmä od starších detí, ktoré mu vykrikovali, že sa určite narodil na Halloween. „Každý deň, keď som šiel zo školy, okolo mňa prešiel autobus s deťmi z inej školy. Búchali na okná a naťahovali si tvár, aby sa podobali na mňa.“ Jonathan sa začal ukrývať vo svojej izbe a nedokázal sa v živote pohnúť ďalej. „Všetci v okolí získali prvé zamestnanie, prvýkrát sa zamilovali, ja som však pre seba nevidel žiadnu budúcnosť,“ povedal.

Našťastie bol Jono obklopený skvelou adoptívnou rodinou a priateľom Benom, ktorý bol obzvlášť vytrvalý. Vždy ho pozýval von a dokonca mu vybavil aj prácu v nočnom klube. „Na prvej zmene som vydržal presne tridsať minút. Všetci sa na mňa pozerali. Ben mi však dohovoril, že mám vydržať a vďaka tomu som mal svoju prvú prácu aj prvú priateľku,“ spomínal.


Zdieľať: