Brat Šavol v knihe Boží šašo napísal:

Biskup Hnilica raz rozprával, ako bol spolu s ostatnými biskupmi pozvaný na obed k svätému otcovi Jánovi Pavlovi II. Všetci už sedeli za stolom a čakali na jedného biskupa, ktorý meškal. Najprv päť, potom desať a napokon viac ako 15 minút. Jeho kolegovia už začali šomrať, že je to neslýchané a neslušné meškať na obed s pápežom. Zrazu sa otvorili dvere a do miestnosti vstúpil meškajúci biskup. Pápežovi a všetkým ostatným sa zdvorilo ospravedlnil. Povedal, že cestou do Vatikánu stretol jedného zo svojich kňazov, ktorý pre alkoholizmus už niekoľko rokov nevykonával kňazskú službu a potuloval sa po Ríme ako bezdomovec. Keď to Ján Pavol II. počul, povedal mu: „Choď a doveď nášho brata medzi nás. Nezačneme jesť, kým sa obaja nevrátite.“ A po obede pápež poprosil kňaza–bezdomovca o vyslúženie sviatosti zmierenia. Jednoducho sa uňho vyspovedal. Pre všetkých to bola veľká lekcia z kresťanstva.


Zdieľať: