| autor fotografie: Jaroslav Bielik |
Pochvala je mocná sila, sviečka v tmavej miestnosti. Je to kúzlo a ja žasnem, že vždy funguje.
Beethovenov bozk
Andor Foldes (1913-1992) bol medzinárodne uznávaný maďarský klavirista. Narodil sa v Budapešti, neskôr získal americké občianstvo. Koncertoval po celom svete. Ako osemročný debutoval s Budapeštianskou filharmóniou. Spomína:
Pamätám si, aký šťastný a hrdý som sa cítil pri prvej pochvale, ktorú som dostal. Mal som vtedy sedem rokov a otec ma požiadal o pomoc v záhrade. Pracoval som najlepšie, ako som vedel. Otec ma pobozkal a povedal: „Ďakujem, synku, urobil si to veľmi dobre.“ Jeho slová mi znejú v ušiach aj po vyše šiestich desaťročiach. Bola to pre mňa obrovská odmena.
Keď som mal šestnásť, prežíval som osobnú krízu kvôli nepretržitým nezhodám s učiteľom hudby. V tom čase prišiel do Budapešti slávny klavirista Emil von Sauer, posledný žijúci Lisztov žiak, a požiadal ma, aby som mu niečo zahral. Pozorne si vypočul Bachovu Toccatu C dur. Požiadal o ďalšie skladby. Do Beethovenovej Patetickej sonáty som vložil celé svoje srdce. Potom som zahral od Schumanna „Papillony“. Na záver Emil von Sauer vstal a pobozkal ma na čelo. „Syn môj,“ povedal, „keď som bol v tvojom veku, stal som sa Lisztovým žiakom. Po prvej hodine ma pobozkal na čelo a povedal: ‚Dávaj si dobrý pozor na tento bozk – pochádza od Beethovena. Dal mi ho po tom, čo ma počul hrať. Roky som čakal, komu toto posvätné dedičstvo odovzdám. Teraz cítim, že patrí práve tebe. Zaslúžiš si ho.“
Nič v živote pre mňa neznamenalo toľko, ako von Sauerova pochvala. Beethovenov bozk ma zázračne vytiahol z krízy a pomohol mi stať sa klaviristom, akým som dnes. Teším sa na okamih, keď ho odovzdám tomu, kto si ho najviac zaslúži.







