Brandon Janous a Rachel sa zoznámili na vysokej škole. On bol do nej šialene zamilovaný hneď od začiatku. Stálo ho veľa síl a vytrvalosti, aby ju presvedčil, že je ten pravý. V roku 2018 Rachel diagnostikovali rakovinu a hoci ich to oboch šokovalo, boli presvedčení, že boj vyhrajú.

V apríli ďalšieho roka ju oficiálne vyhlásili za vyliečenú, no ich radosť netrvala dlho. Choroba sa nielen vrátila, ale zaútočila omnoho agresívnejšie. O pár mesiacov mala rakovinou postihnuté celé telo vrátane mozgu a chrbtice. Šanca na vyliečenie bola minimálna aj napriek tomu, že absolvovala najlepšiu dostupnú liečbu v celých Spojených štátoch. K deťom boli od začiatku otvorení a nič pred nimi neskrývali.

Posledné týždne Brandon od Rachel ani neodchádzal. „Posledných 39 nocí som strávil v nemocnici, pričom veľakrát to už vyzeralo tak, že ju stratíme. Bolo to ťažké, ale som rád, že som sa s ňou mohol rozlúčiť. Mnoho ľudí takú šancu nedostane.“

Po smrti Rachel nasťahoval všetky tri deti do svojej postele. Chceli byť pri ňom. Potrebovali vedieť a vnímať, že je pri nich. Asi po mesiaci začal uvažovať o praktickejšom riešení. Na zem vedľa svojej postele im nanosil palety, prekryl ich matracmi a vytvoril tak veľký priestor na spanie. „Keď boli pri mne, cítili sa bezpečne. Úplne som im rozumel. Ja som ich tiež potreboval mať všetky pri sebe.“

Predpokladal, že ich spánok na zemi čoskoro omrzí, ale nebolo to tak. Aj napriek štyrom spálňam spia spolu v jednej izbe už tri roky. Deti majú od osem do jedenásť rokov. Nebude ich nútiť vrátiť sa do svojich postelí. Stále sa snaží pochopiť, ako si jeho deti poradia bez mamy, no odpoveď dosiaľ nenašiel. „Predstavte si, že by ste mali Deň matiek bez mamy. Vianoce, narodeniny, výlety, návštevy lekárov, večeru – to všetko bez mamy. Neviem, aké to je nemať mamu, neviem si to prestaviť. Mám 41 rokov a stále tú svoju potrebujem.“


Zdieľať: