Mary vyrastala s vedomím, že je iná ako ostatné deti. Narodila sa s rázštepom podnebia a musela znášať kruté poznámky detí, ktoré si ju nepretržite doberali kvôli jej zdeformovaným perám, krivému nosu a skreslenej reči. Bola presvedčená, že nikto okrem jej rodiny ju nemá rád… až kým nenastúpila do triedy pani Leonardovej. Mary si túto učiteľku veľmi obľúbila.

V päťdesiatych rokoch minulého storočia bolo bežné, že učitelia každý rok testovali sluch svojich detí. Dieťa prišlo k dverám triedy, otočilo sa bokom, zakrylo si jedno ucho a potom zopakovalo, čo mu učiteľka pošepkala. Mary sotva počula na jedno ucho, preto pri tomto teste podvádzala. Bola odhodlaná nedopustiť ďalšiu „odlišnosť“. Otočila sa hluchým uchom k učiteľke a predstierala, že zdravé ucho si zakrýva. Vedela, že učitelia často používajú vety ako: „Obloha je modrá,“ alebo sa pýtajú: „Akú farbu majú tvoje topánky?“

Tentoraz Boh vložil pani Leonardovej do úst slová, ktoré navždy zmenili jej život. Keď prišiel rad na Mary, počula od učiteľky slová: „Chcem, aby si sa stala mojím dievčatkom.“


Zdieľať: