Existuje veľa spôsobov, ako môžeme vyjadriť úctu. Jeden z nich je pretavený do starého indického príbehu.

Vládca Shah Jahan hlboko miloval svoju ženu Mumtaz. Cenil si ju a vážil, pretože bola radosťou jeho života. Všetci v kráľovstve vedeli, že kráľovský pár prežíval jedinečnú vzájomnú lásku. Mumtaz bola skutočnou pýchou paláca aj panovníka.

Ich spoločný život však trval len 19 rokov. Mumtaz zomrela pri pôrode. Shah Jahan upadol do hlbokého smútku. Vo chvíľach najväčšieho žiaľu sa rozhodol, že musí dať najavo, ako veľa pre neho Mumtaz znamenala. Na jej pamiatku dal postaviť nádhernú hrobku. Dvadsaťdva rokov pracovalo 20 000 robotníkov na tomto dive sveta, ktorý je postavený zo špeciálneho mramoru a zdobený drahými kameňmi. Tádž Mahal stojí dodnes ako večný pomník lásky a úcty manžela k svojej žene.

Nikto z nás si nebude môcť dovoliť postaviť takýto monument ako výraz úcty manželovi, manželke či dieťaťu. Napriek tomu môže v srdciach našich milovaných vyrásť niečo podobne nádherné. Slová vďaky a uznania sú stavebnými kameňmi, ktoré budujú podobný div sveta v životoch našich blízkych.


Zdieľať: