Po štyroch rokoch manželstva som manželke stále znovu vysvetľoval, prečo musíme s deťmi počkať rok, dva a možno aj tri. V skutočnosti mi deti vlastne vôbec nechýbali. Nepotreboval som počúvať ich plač a krik. Myslel som si, že je to zbytočná starosť. Navyše, nemohol som prísť na nijaký logický a rozumný dôvod, prečo mať dieťa. Na čo je vám dieťa? Nedávalo mi to nijaký zmysel. Navyše, kto si ich dnes môže dovoliť?

Keď sa manželka vrátila z nemocnice s naším malým synom a vzal som ho do náručia, náhle som pochopil, prečo ľudia majú deti. Deti sú nádherná a veľkolepá vec! Zostal nám však ešte jeden nevyriešený problém – financie. Vyžiť vo veľkomeste z jedného cirkevného platu nie je vôbec jednoduché. Preto som povedal manželke, že by mala ísť pracovať aspoň na čiastočný úväzok. Manželka s tým však nesúhlasila. Bez ohľadu na to, aká bude naša finančná situácia, chcela byť doma a naplno sa venovať nášmu synovi. A tak sme si jedného dňa sadli k stolu a zvažovali náš rodinný rozpočet. Napokon sme došli k tomu, že AK sa nám nikdy nič nepokazí, AK nikdy nebudeme mať nijaké nečakané výdavky, AK nám naše auto bude naveky fungovať a AK nikdy nepôjdeme na obed alebo večeru do nejakej reštaurácie ani na žiadnu dovolenku, mohli by sme nejako prežiť – AK teda budem stále vstávať o štvrtej ráno a písať články a knihy, aby sme doplnili náš príjem. Vypočítali sme, že potrebujeme x eur každý mesiac, aby sme prežili.

Mýlili sme sa. Potrebovali sme 2x toľko a k tomu niečo navyše, aby sme prežili. Zvláštne na tom bolo to, že každý mesiac náš príjem predstavoval sumu 2x toľko a niečo navyše. Mesiac čo mesiac, rok čo rok sa nám podarilo z toho vyžiť, dokonca aj s ďalším prírastkom do rodiny – malou Haničkou. Samozrejme, jazdili sme na starom aute a necestovali na dovolenky za more. Ale keď sme sa pozreli späť a uvedomili si, ako sme vykročili vo viere, rozhodnutí robiť v živote to, čo je správne a to bez ohľadu na to, akú obeť budeme musieť priniesť, Boh nás za to bohato požehnal.

Naučili sme sa jednu vzácnu vec o kresťanskom živote: Máme robiť to, o čom sme presvedčení, že je správne – bez ohľadu na to, aké ťažkosti, nepríjemnosti môžu nastať. Na túto lekciu nechceme nikdy zabudnúť.


Zdieľať: