Starý zálesák, ktorého som našiel chorého v opustenej chate, mi dal niekoľko rád, ako nájsť obývanú osadu s obchodom. Potom poprosil Boha, aby ma chránil a viedol na ceste.

Keď som vyšiel vonku, zistil som, že vietor sa utíšil a na oblohe žiaria milióny hviezd. Bolo asi 40 stupňov pod nulou. Nebolel ma len žalúdok od hladu, ale aj celé telo od vysilenia. Postupne som však na to zabudol, pretože som mal pred sebou šľachetný cieľ – zachrániť život neznámeho priateľa. Takmer som bežal v zúfalej snahe priviesť pomoc skôr, než vyhasne oheň a mráz ukončí život muža, ktorého modlitba došla k trónu Najvyššieho Boha. Bol som oslabený námahou vynaloženou v predošlých dňoch, nevyspatý a bez jedla. Zdalo sa mi však, ako keby niekto kráčal po mojom boku. Ako keby ma zakaždým zdvihol a narovnal mi lyže, keď som spadol do snehového záveja.


Zdieľať: