Pavel Goia spomína:

Keď prišla polícia, otec otvoril. Vzali ho na políciu. Policajt mu priložil zbraň k hrudi a povedal: „Musíme vás zastreliť. Robíte protizákonnú činnosť. Priviezli ste do Rumunska príliš veľa Biblií. Už je toho veľa. Prestanete s tým?“

„Nie.“

„Ale my vás zabijeme.“

„Ak musíte, tak prosím.“

Policajt si nabil zbraň a namieril na otca. Otec si začal rozopínať košeľu. „Počkajte, vyzlečiem si košeľu.“ Vyzliekol si košeľu a povedal: „Teraz ma môžete zastreliť.“

„Prečo si vyzliekate košeľu? Náboj prenikne aj cez košeľu.“

„Ja viem, ale táto košeľa je úplne nová. Kúpil som si ju minulého týždňa. Bola by škoda zničiť ju. Darujte ju niekomu chudobnému.“

„Ty si blázon!“

„Áno, som. Som blázon.“

Policajt zavolal šéfovi: „Toho chlapa nezastrašíme. Ďalej bude pašovať Biblie. Čo s ním mám urobiť? Je to blázon. Nemá strach.“

„Zastreľte ho!“

Policajt vysvetlil otcovi, že ho musí zastreliť. Je to príkaz.

„Tak mi ešte dovoľte pomodliť sa.“

„To je nezmysel. Nikto a nič ťa nemôže zachrániť pred komunistickou vládou. My máme moc.“

„Ja sa málokedy modlím za seba. Môj život nemá hodnotu. Ježiš je tá hodnota.“

„Čo to táraš?“

„Nemám v pláne modliť sa za svoj život. Ak Boh bude chcieť, aby som žil, budem žiť a vy s tým nič neurobíte. A ak Boh chce, aby som zomrel, som pripravený. Dovoľte mi pomodliť sa.“

Policajt mu teda vyhovel.

Otec ho objal a modlil sa: „Pane, ty si zomrel za mňa a teraz mám prednosť zomrieť ja pre teba. Ale nechcem zomrieť zbytočne. Preto ťa prosím, mohol by si zachrániť tohto muža? Rád by som sa s ním stretol v nebi. Ja mu odpúšťam a teba prosím, aby si mu tiež odpustil. Ďakujem. Amen.“

„Ty si sa modlil za mňa?“ policajt bol šokovaný.

„Aj Ježiš sa na kríži modlil.“

„Ale ja ťa aj tak musím zabiť.“

„To je v poriadku. Odpúšťam vám. Poďme na to.“

V tej chvíli zazvonil telefón. Hlas v telefóne vydal príkaz: „Toho muža sa nedotýkajte, je v ňom Duch živého Boha“.


Zdieľať: