V jednom čínskom prístave sa misionár pozeral, ako vykladajú veľkú nákladnú loď. Kapitán ho spoznal podľa odevu a posmešne na neho zavolal: „Mám tu jedného veľkého hriešnika. Ak ho dokážete obrátiť, potom všetka úcta vášmu náboženstvu.“

„Ja nedokážem obrátiť žiadneho človeka, ale Boh vo svojej milosti to môže urobiť, pán kapitán. Kde je ten muž?“

Kapitán ukázal dolu do spodných priestorov lode. Tam trochu ošumelo vyzerajúci muž si práve upravoval odev. „Dobré ráno, Jakub,“ oslovil ho misionár. „Mám pre vás odkaz.“

„Pre mňa? Kto na celom svete by mi chcel niečo odkázať?“ povedal a zahrešil.

„Sám Boh,“ odvetil misionár.

„V Boha neverím,“ povedal Jakub a zahrešil ešte ostrejšie.

Misionár si to nevšímal a pokojným hlasom povedal: „My všetci sme zablúdili ako ovce a chodili vlastnou cestou…“ Odmlčal sa a pritom priateľsky pozeral námorníkovi do tváre. V nasledujúcom okamihu sa v mužových očiach objavili slzy. Povedal: „To je pravda. Boh to vie.“

Potom mu misionár rozprával o Ježišovi, ktorý zomrel aj za jeho hriechy.


Zdieľať: