
autor fotografie: Jaroslav Bielik |
Boh nenávidí hriech, ale miluje hriešnika.
Ako banditi prežili obrátenie
Kazateľ Karro Rao každý týždeň zhromaždil desiatky a dary z cirkevných zborov vo svojej oblasti, aby ich odniesol do kancelárie misie na juhozápade Papuánskej Novej Guiney. Obyčajne to bola pomerne veľká suma peňazí, okolo 3 000 kinarov, čo je asi 1 500 dolárov.
Ako tak šiel po úzkej ceste, zrazu mu zahatal cestu veľký padajúci bambus a obkľúčili ho štyria banditi. Jeden mu hrozil nožom, druhý na neho mieril podomácky vyrobenou puškou. „Nesieš peniaze?“ pýtali sa.
„Áno,“ odpovedal pravdivo kazateľ.
„Tak nám ich okamžite daj!“ rozkázal jeden zo zlodejov.
„To nemôžem,“ odpovedal kazateľ. „Musím vám povedať, že tie peniaze nie sú moje. Ja som kazateľ. Tieto peniaze patria Bohu. Odovzdali ich veriaci na Božie dielo. Ale mám svojich vlastných 5 kinarov, tie vám môžem dať. Ale varujem vás – nedotýkajte sa peňazí, ktoré patria Bohu!“
„Daj všetky peniaze!“ rozkázali nekompromisne zlodeji.
Kazateľ Rao nakoniec musel vydať banditom všetky peniaze, ktoré niesol. Zlodeji sa ich zmocnili a zmizli. Kazateľ Rao sa ponáhľal, aby telefonicky informoval vedenie misie o tom, čo sa stalo. Prosil pracovníkov misie, aby sa modlili, aby Pán Boh zasiahol a peniaze sa mohli vrátiť späť.
O šesť dní šiel kazateľ Rao znovu tou istou cestičkou, keď mu cestu opäť zahatal padajúci bambus. Na vrchole stromu však bolo zavesené veľké igelitové vrece. Boli to peniaze, ktoré mu pred týždňom ukradli. Kým stačil vrece odviazať, znovu ho obkľúčili tí istí štyria zlodeji. „Zober tie peniaze a vráť ich svojmu Bohu!“ povedal jeden z nich.
„To je zaujímavé,“ povedal kazateľ. „Čo sa stalo, že ste zmenili názor?“
„Chceli sme si kúpiť alkohol a opiť sa. Ale keď sme sa pokúšali rozviazať vrece s peniazmi, tak sa nám začali triasť ruky, že sme ho vôbec nemohli otvoriť.“
Kazateľ Rao odpovedal, „Vďaka Bohu! On vás miluje, nedovolil vám dotknúť sa peňazí, ktoré patria na Božie dielo. Boh má pre váš život oveľa lepší plán ako to, čo robíte teraz. Som si istý, že určite nechcete stráviť zvyšok svojho života okrádaním ľudí.“
Kazateľ Rao sa spriatelil s týmito mužmi a začal sa s nimi stretávať. O niekoľko mesiacov bol jeden z nich pokrstený. Ostatní sa pripravujú na „lepší život“, ktorý im sľúbil kazateľ Rao.
J. H. Zachary