Na stretnutí psychológov prezentovali dvaja odborníci svoje poznatky o tom, ako sa navzájom vnímajú muzikanti. Ich závery vyplývajú z pozorovania jedenástich veľkých symfonických orchestrov.

Hudobníkov na bicie nástroje považovali ostatní hudobníci za necitlivých, málo inteligentných a nahluchlých ľudí, ktorí však majú zmysel pre humor.

Hráčov na sláčikové nástroje vnímajú ostatní ako namyslených a nudných ľudí, ktorí nemajú vzťah k športu.

Prevažná väčšina členov týchto orchestrov označila hudobníkov hrajúcich na plechové dychové nástroje, za „najhlučnejších“ ľudí.

S najväčšou úctou sa vyjadrovali ostatní o hráčoch na drevené dychové nástroje, pretože ich považovali za tichých a puntičkárských ľudí, aj keď trochu egoistických.

Zaujímavé zistenia. Otázkou však je, ako sa taká široká škála odlišných jednotlivcov s rozmanitým pohľadom na svet môže spolu zladiť a vytvoriť takú nádhernú hudbu. Odpoveď je celkom jednoduchá. Bez ohľadu na to, čo si títo muzikanti o sebe navzájom myslia, podriadia svoje pocity, záľuby a sklony gestám dirigenta. Pod jeho vedením spolu vytvoria krásnu melódiu.


Zdieľať: