Albert Schweitzer bol v prvých mesiacoch života mimoriadne slabý a chorľavý. Rodičia sa strachovali, či zostane nažive. Preto k nemu mama akosi viac prilipla. Ale viazalo ju k nemu aj čosi iné.

Albert dostal meno po jej zosnulom nevlastnom bratovi, ktorý bol farárom a ktorého si veľmi vážila. Ako farára v Strasbourgu ho v roku 1870 po bitke pri Weissenburgu vyslali do Paríža po lieky. Báli sa totiž, že v krátkom čase môže byť obliehaný aj Strasbourg. Pre každý prípad bolo dobré zásobiť sa liekmi. Keď sa farár vrátil, mesto bolo už obkľúčené. Pruský generál síce lieky do mesta dovolil odniesť, ale toho, čo ich dopravil, zadržal ako zajatca. Farára trápila myšlienka, že ho spoluobčania budú považovať za človeka, ktorý ich v najťažšej chvíli opustil. Zožieralo ho to natoľko, že jeho slabé srdce to nevydržalo a v lete 1872 zomrel.


Zdieľať: