Všetky útrapy namáhavých výprav znášal Alexander statočne so svojimi vojakmi. Po každom boji osobne vyhľadal ranených. Zaujímavá je príhoda, ktorá sa stala pri prechode Alexandrovej armády cez Hindúkuš. Cesta viedla zasneženým priesmykom vo výške viac ako 3000 metrov, kde vojaci trpeli zimou. Večer sedel Alexander pri táborovom ohni na malej stoličke a keď videl, ako sa k ohňu dovliekol mrazom oslepený vojak, uvoľnil mu svoje miesto. Keď vojak zbadal, že vedľa neho sedí v snehu jeho kráľ, padla naňho hrôza. Chcel vyskočiť. A vtedy sa mu Alexander prihovoril: „Ak by si sa narodil medzi Peržanmi, bol by si spáchal hrdelný zločin, keby si sa posadil do kráľovského kresla. Keďže si sa narodil v Macedónii, je ti to dovolené.“

V kráľovskom paláci v Babylone neskôr ochorel na maláriu. Zoslabol a nevládal sa zdvihnúť z lôžka. Starí vojaci, ktorí s ním víťazne prešli polovicu sveta, si žiadali ešte raz vidieť svojho kráľa. Dojatí bolesťou a smútkom kráčali mlčky v dlhom zástupe popri jeho lôžku…

13. júna roku 323 pred Kr. Alexander Macedónsky zomrel. Jeho kráľovský život trval necelých 33 rokov. Potomkovia ho nazvali Alexandrom Veľkým.


Zdieľať: