Stalo sa to jedného obyčajného jarného večera. Zastavili sa pri lavičke v parku – ona a on. Sadli si vedľa seba, držali sa za ruky a mlčali. Po chvíli sa ona potichu spýtala: „Ty si ma naozaj chceš vziať?“ On sa na ňu pozrel a jediným slovom odpovedal: „ÁNO.“ A opäť mlčky sedeli vedľa seba… až kým sa ona nespýtala druhý raz: „Peter, prečo ešte niečo nepovieš?“ Ako odpoveď na svoju otázku počula slová: „Myslím, že som už povedal príliš veľa.“

Možno si často ani neuvedomujeme, ako veľa sme slovom „áno“ povedali.


Zdieľať: