V trinástom storočí uskutočnil rímsky cisár František II. pokus, aby zistil, akým spôsobom by deti rozprávali, keby boli v ranom detstve ponechané samy na seba. Vybral niekoľko práve narodených detí a zakázal s nimi komukoľvek komunikovať. Zabezpečil, aby deti boli primerane kŕmené, prebaľované a kúpané, ale nikto im nesmel spievať alebo sa im prihovárať. Pokus sa však nepodaril – všetky deti zomreli.
Odpoveď na otázku cisára Františka II. prinieslo až „bláznivé dieťa,“ ktoré objavili v Kalifornii. Šlo o trinásťročné dievča, ktoré sociológovia v snahe utajiť jeho skutočné meno a súkromie nazvali Genie. Toto dieťa žilo od narodenia v malej izbičke a ani jeden z rodičov sa s ním nerozprával.
Jej otec nemal deti rád. Od dvanásteho mesiaca života až do dvanástich rokov držal svoju dcéru takmer v úplnej izolácii. Nechával ju nahú a spútanú sedávať na nočníku. V noci jej nasádzal niečo ako zvieraciu kazajku a priväzoval ju k okraju detskej kovovej postele. Keď zo seba vydala nejaký zvuk, zbil ju. Celý čas s ňou neprehovoril ani slovo.
Verejnosť sa o Genie dozvedela v roku 1970, keď ju jej matka priviedla na úrad sociálneho zabezpečenia. Bola zúbožená, znetvorená, podvyživená, nebola schopná udržať moč a bála sa ľudí. Nemohla natiahnuť nohy a rovno stáť. Nevedela žuť potravu. Vážila len 30 kilogramov. A vôbec nehovorila, len ticho nariekala.
Je neuveriteľné, že Genie vôbec prežila. Počas rehabilitácie sa naučila trochu rozprávať, ale jej vyjadrovanie bolo veľmi nepresné a ťažkopádne. Aj keď sa narodila ako normálne zdravé dieťa, v roku 1971 jej namerali IQ 38 a o tri roky neskôr 74. Keďže od detstva nemala dostatok podnetov, niektoré časti mozgu nikdy nebudú fungovať tak, ako by mali.
Všetci máme vrodenú potrebu mať niekoho, komu na nás záleží a kto sa o nás stará. Bez ohľadu na to, koľko máme rokov, sme stvorení na to, aby sme milovali a boli milovaní. Ak niekoho takého nemáme, život sa nám stáva neznesiteľným bremenom.
Dobrou správou pre nás je, že Ježiš, ktorý k nám zostúpil, je Bohom, ktorému na nás záleží. Pre Boha sme nesmierne dôležití.


Zdieľať: