Zdolanie najvyššej hory sveta je dodnes opradené mnohými nezodpovedanými otázkami. Boli Hillary a Norgay na vrchole Mount Everestu naozaj prví. Briti totiž už v roku 1924 uskutočnili svoju tretiu expedíciu na Everest. Po úmornom budovaní výškových táborov nastal čas na rozhodujúci útok na vrchol. 8. júna skoro ráno sa Andrew Irvine a Mallory vydali z posledného tábora na vrchol. V tom čase ešte nemali spojenie vysielačkami, a tak ich len sledovali zo základného tábora ďalekohľadom. Postupovali pomaly, ale stále viac sa blížili k vrcholu. Dokážu to? Stihnú sa do tmy ešte vrátiť? Potom ich zahalila hmla… Po niekoľkých dňoch márneho čakania sa výprava musela vrátiť bez nich.

Po dlhom čase, v roku 1999, jedna z výprav našla v stene Everestu zamrznuté telo Malloryho. Mal pri sebe vreckový nožík, výškomer a okuliare. To, čo sa však nenašlo, bol jeho fotoaparát Kodak, ktorý jediný mohol poskytnúť dôkaz, či vrchol dosiahli, alebo nie.

Každý horolezec vie, že na vrchole je len na polceste! Zostup býva niekedy ešte nebezpečnejší a ťažší. Koľkí to už podcenili a doplatili na to pádom, alebo dokonca životom!

Medzi horolezcami sú však mnohí takí, ktorí sa vrátili tesne spod vrcholu. Aj keď s pocitom porážky, predsa sa vrátili do života a dostali šancu pokúsiť sa o svoj vrchol znova.

Podobne je to aj v našom živote. Niekedy máme pocit, že sme „na vrchole“. Nikdy však nesmieme zabúdať, že po chvíľkach šťastia sa musíme vrátiť späť do reality života. Niekedy je rozumnejšie radšej sa vrátiť z kratšej cesty späť a neriskovať. Niektoré naše „vrcholy“, za ktorými sa tak pachtíme, totiž vôbec nestoja za to, aby sme kvôli nim riskovali život.


Zdieľať: