Lekár Richard Selzer stojí v nemocničnej izbe po nevydarenom chirurgickom zákroku, ktorý vykonal na tvári jednej mladej ženy. Stojí vedľa postele, na ktorej leží mladá žena po operácii tváre… Ústa má od ochrnutia skrivené; nevie ich ovládať. Pri odstraňovaní tumoru na líci došlo k porušenia jedného maličkého tvárového nervu, ktorý ovládal jeden zo svalov jej úst. Bude sa musieť zmieriť s tým, že odteraz bude takto znetvorená.
Lekár spomína…
V izbe je aj jej mladý manžel. Stojí pri posteli z druhej strany. Zdá sa, že si vôbec neuvedomujú moju prítomnosť. Pri svetle nočnej lampy sú tu len jeden pre druhého.
Kladiem si otázku: Kto sú vlastne títo mladí ľudia?… On a tie sarkastické ústa, ktoré som vyrobil. Hľadia na seba a dotýkajú sa navzájom. Mladá žena prehovorí: „To budem mať odteraz takéto ústa?“
„Áno,“ odpovedám. „Viete, pri operácii došlo k prestrihnutiu jedného tvárového nervu.“
Žena prikývne a zostane ticho. Ale mladý muž sa usmeje. „Páčia sa mi,“ hovorí. „Sú také milé a rozkošné.“
Odrazu viem, kto je ten mladý muž. Pochopil som – a sklopím oči. Človek stráca smelosť, ak sa stretne s niečím božským. Nedbá, že som tam… Skloní sa, aby pobozkal jej pokrivené ústa… Ja som tak blízko, že vidím, ako skriví svoje pery, aby ich prispôsobil jej perám… Chce jej dokázať, že bozkávať sa môžu aj ďalej.


Zdieľať: