Clovis Chappell zaznamenal príbeh o dvoch kolesových parníkoch, ktoré súčasne vyštartovali z Memphisu a plávali dolu riekou Mississippi do New Orleans. Ako tak plávali vedľa seba, námorníci jedného z nich urobili zopár uštipačných poznámok o slimačej rýchlosti toho druhého.

Vznikla ostrá hádka, ktorá ich vyprovokovala k tomu, že parníky zvýšili rýchlosť. Začali sa preteky. Situácia sa vyhrotila a bola skutočne napínavá, keď sa lode hnali cez Deep South.

Jeden parník začal zrazu zaostávať. Dochádzalo mu palivo. Na lodi mali dosť paliva na plavbu, nie však na preteky. Mladý podnikavý námorník situáciu riešil tým, že začal do pecí hádzať náklad lode. Ostatní námorníci, vidiac, že náklad horí rovnako dobre ako samotné uhlie, urobili to isté. Tak sa stalo, že síce skončili ako víťazi, ale vzácny náklad, ktorý mali odovzdať v cieli cesty, spálili.

Aj nám Boh zveril určitý náklad, ktorý máme niekam doviesť – kamarátov, priateľov, blízkych, deti. Našou úlohou je splniť svoju povinnosť a viesť ich tak, aby dosiahli cieľ. Keď však uprednostníme svoje ambície, programy a túžby, ľudia často trpia. Koľko toho nášho „nákladu“ obetujeme, aby sme dosiahli svoj cieľ ako prví a zvíťazili? Koľkí ľudia neprídu do cieľa nikdy len pre tvrdohlavosť svojho kapitána?


Zdieľať: