„Počúvajte, Farguson, zajtra pôjdete do mesta. Mám pre vás nezvyčajnú úlohu. V banke odovzdáte šek na 5 000 dolárov. Vy ste zo starej školy. Viete, čo je to šek? Je to takýto kúsok papiera, za ktorý môžete dostať v banke 5 000 dolárov!

„No dobre. Tak zajtra ho odovzdám v banke…“

„Počkajte Farguson, to nie je všetko. Šerif prišiel s nepríjemnou správou. Jeden z prepustených zamestnancov sa spojil s banditami a chcú sa šeku zmocniť. Aj keď vás, Farguson, nepodceňujeme, šerif pôjde s vami. Istota je istota.“

„Dobre, keď myslíte, že by som ten kúsok papiera, čo váži 5 000 dolárov, neuniesol, tak nech ide šerif so mnou, ale ten šek budem mať pri sebe ja!“

Na druhý deň ráno prevzal Tom Farguson z rúk inžiniera šek. „Dobre si ho odložte do náprsnej tašky a buďte opatrný! Nebudem spokojný, kým nám nezatelefonujete, že ste šek odovzdali v banke.“

„Toho šerifa ste si mohli odpustiť, lebo takto aj slepý zistí, že nesiem niečo cenné,“ zavrčal starec a odišiel z kancelárie.

Obaja jazdci kráčajú po ceste. „Hej, šerif! Zastavte! Zdá sa mi, že niečo počujem!“ Jazdci zastali a šerif nechápavo pozoruje Fargusona. „Počujete? Buď niekde letí lietadlo, alebo oproti nám ide automobil.“ Výborný sluch starého Fargusona sa nemýlil.

„Myslím, šerif, že by bolo lepšie, keby sme zašli tam za tú stráň. Nepotrebujem sa s nikým stretnúť.“

„Prečo by sme sa zdržiavali? Bojíte sa, že sa váš koník splaší?“ Sotva šerif dohovoril, objavil sa veľký džíp. Jazdci zašli na okraj cesty. Brzdy zaškrípali a auto zastalo. Okrem vodiča sedeli v aute ešte traja chlapíci. (Pokračovanie…)


Zdieľať: