Kedysi dávno sa uprostred nehostinnej púšte v noci prebudil kočovník. Zapálil si sviečku a z misky, ktorú mal položenú vedľa postele, začal jesť datle.

Odhryzol si kúsok z jednej, ale pretože v nej uvidel červíka, vyhodil ju von zo stanu. Vzal si druhú, kúsok si z nej odhryzol – a uvidel červíka. Tiež ju vyhodil. Potom si vzal tretiu, kúsok si z nej odhryzol – a našiel ďalšieho červíka. Aj tú odhodil preč.

Bol veľmi hladný. Uvedomil si, že ak to bude takto pokračovať, nezostane mu ani jedna datľa. Sfúkol preto sviečku a rýchlo zjedol zvyšok datlí, ktoré ešte zostali v miske.

Často konáme podobne ako tento kočovník. Uprednostníme tmu, namiesto toho, aby sme sa postavili zoči-voči realite života.


Zdieľať: