Janice Clark by ani vo sne nenapadlo, že si adoptuje dieťa svojej bývalej študentky. V jedno chladné marcové ráno jej zazvonil telefón a zrazu sa všetko zmenilo.

V telefóne sa ozval hlas: „Čakám dieťa, ktoré si nemôžem dovoliť nechať. Rozmýšľala som, či by ste ho nechceli,“ povedala Annette.

„Čo tým myslíš, či by som ho nechcela?“ opýtala sa Janice, ktorá mala vtedy 47 rokov. Pracovala ako učiteľka telocviku na misijnej škole Cirkvi adventistov siedmeho dňa Mamawi Atosketan v kanadskej provincii Alberta.

„Chcela by som, aby ste si ho adoptovali,“ povedala Annette. Dievča, ktoré malo vtedy 18 rokov, už bolo matkou dvoch detí. Janice si nemyslela, že to Annette myslí vážne. Napriek tomu sa snažila zorganizovať stretnutie s ňou i jej rodičmi. Nedokázali sa však dohodnúť na čase a tak sa stretnutie neuskutočnilo.

O dva mesiace Janice opäť zazvonil telefón. Keď ho zdvihla, počula v ňom Annettin hlas. „Nemohli by ste prísť zajtra do nemocnice? Čaká ma pôrod cisárskym rezom a ocenila by som vašu podporu.“

Janice spolu so svojím manželom prišli skoro ráno do nemocnice. Sami vychovali už päť svojich a štyri adoptívne deti. Sestrička ich privítala slovami: „Aha, vy ste tí adoptívni rodičia.“

Janice bola šokovaná. Dosiaľ si stále myslela, že Annette si to rozmyslela a zmenila svoj plán. Veď adopciu spomenula len jediný raz v prvom telefonáte. V nemocničnej izbe sa Janice opýtala dievčiny, aké plány má s dieťaťom. „Ako sa bude volať?“ spýtala sa.

„Je to vaše dieťa,“ odvetila Annette, „vy by ste mu mali dať meno.“ Nezostalo im nič iné, len sa zmieriť s tým, že to bude ich ďalšie adoptívne dieťa.

O niekoľko hodín sa 12. mája 2016 narodil zdravý chlapec. Janice zostala v ten deň ešte v nemocnici a na druhý deň si chlapca odniesla domov. Dala mu meno Huxley. Janice verí, že Annette odovzdala do opatery svojho chlapca práve jej vďaka tomu, že na jej vyučovacích hodinách cítila jej lásku.


Zdieľať: