V to septembrové ráno som sa zobudil do pekného dňa. Bol to prvý víkend na začiatok školského roka. Pred niekoľkými dňami som sa prisťahoval do mesta, kde som začal študovať na strednej škole. Cítil som sa sám. Nikoho som v tomto meste nepoznal. Prvýkrát v živote si nikto nevšimne, či pôjdem na bohoslužbu. Po šestnástich rokoch kresťanskej výchovy sa čakalo, že pravidelná účasť na bohoslužbách sa mi stane samozrejmosťou. Nebúril som sa proti tomu. Bohoslužby som naozaj pravidelne navštevoval.
Ale teraz sa situácia zmenila. Všetko záležalo od toho, ako sa sám rozhodnem. Nikto ma nebude kontrolovať. Nevedel som, kde je v tomto meste modlitebňa ani ako sa tam dostanem. Nájsť to by zrejme nebolo také jednoduché. Rozmýšľal som, či sa nejsť radšej prejsť na breh neďalekého jazera. Ale všetky roky prežité v kresťanskej rodine a vštepované zásady vyhrali. Rozhodol som sa, že pôjdem na bohoslužbu. Podľa telefónneho zoznamu som zistil adresu. S mapou mesta v ruke som sa vybral na autobusovú zastávku.
Keď som vystúpil, prešiel som niekoľko ulíc, kým som to miesto napokon našiel. Aj keď bohoslužba už začala, usmievavá pani pri dverách ma milo uvítala a priviedla do triedy mládeže, ktorá bola na balkóne. S prekvapením som zistil, že je tam jeden kamarát, s ktorým som sa takmer odmalička poznal. Zrazu som už nebol sám v meste, kde som mal stráviť niekoľko najbližších rokov.
Prvý dojem je veľmi dôležitý. Zanecháva takmer trvalý vplyv. Tento zbor ma privítal s otvorenou náručou. V priebehu ďalších štyroch rokov ma jeho členovia pozývali k sebe domov na obed, zapojili ma do rôznych aktivít a vzali so sebou na rôzne výlety. Postupne som sa stal aktívnym členom tohto zborového spoločenstva.
Členovia tohto zboru mi nemohli pomôcť s každým problémom, ktorý som musel riešiť, ale vytvorili a poskytli mi srdečné a teplé zázemie, ktoré bolo pre mňa oázou počas rokov štúdia. Každý týždeň som cítil túžbu stretnúť sa s nimi, pretože ich viera v Boha sa prejavovala v ústretovosti voči ostatným, medzi ktorých som patril aj ja.
Keby som bol šiel v to prvé ráno na breh jazera, neviem, kam by som bol šiel nasledujúce víkendy. Toto moje rozhodnutie malo vplyv aj na to, že som sa neskôr rozhodol patriť do Božej rodiny.


Zdieľať: