
autor fotografie: Jaroslav Bielik |
Nebuď väzňom svojej minulosti. Bola to len lekcia, nie doživotný trest.
Dotyk
Vypil v živote asi tisíc litrov okeny. Deväťkrát bol súdne trestaný. Keď bol doma, bolo to peklo na zemi. Režisérka Alena Čermáková nemá na otca pekné spomienky.
Rozhodla sa, že o ňom nakrúti autobiografický film. Pri nakrúcaní nastala situácia, ktorá v scenári nebola. Otec mal bradu a dlhé mastné vlasy. Žil v byte bez kúpeľne a WC takmer bezdomoveckým spôsobom života. Navrhla mu, že ho ostrihá. V momente, keď sa dotkla jeho vlasov, v jej vnútri sa niečo zlomilo. Bol to pre ňu taký silný okamih, že mala problém udržať slzy. Jeden dotyk vzbudil v jej srdci túžbu odpustiť otcovi všetko, čím jej v detstve ublížil. Otca ostrihala a keď sa potom aj oholil, zrazu pred ňou stál celkom pekný muž.
Raz povedala: „V detstve som často počula: Z týchto detí nič nebude. V takom prípade sú dve možnosti. Buď človek uverí, že z neho nič nebude a prepadne alkoholu a drogám, alebo sa proti tomu vzoprie, ako moja mama a ja…“