Herečka Natália Germáni má za sebou jednu z najťažších rolí vo svojom živote. Počas nakrúcania filmu Neporaziteľní sa denne stretávala s ľuďmi, ktorí sa napriek neľahkému osudu nevzdali a využili druhú šancu, ktorú dostali. Obrazy mladých mužov s kovovou výzbrojou namiesto nôh si nosila aj domov.

Film Neporaziteľní vznikol na základe skutočného príbehu o vzniku parahokejového tímu.

Vo filme sa objavuje aj mnoho nehercov, profesionálnych parahokejistov. „Dennodenne som bola v kontakte s chlapcami, ktorí prišli o jednu, či obe nohy, alebo mali iné pohybové obmedzenia. Môj prvý obraz s nimi sa odohrával pri bazéne, takže som ich videla, ako sa hovorí, v plnej kráse – s tou kovovou výzbrojou namiesto končatín. Človeka to dokáže úplne odrovnať, keď si uvedomí, že pred ním stojí niekto, kto je vlastne spolovice ‚robot‘,“ povedala.

Z niektorých natáčacích dní chodila domov s plačom. „Premýšľala som, ako sa s tým vyrovnať, ako k nim pristupovať, ako sa k nim správať. Postupom času sme však všetci zistili, že čím normálnejšie, tým lepšie. Sú úplne normálni ľudia, s tou výnimkou, že v živote dokázali prijať a využiť druhú šancu. To je pre mňa nesmierne obdivuhodné. Po takej extrémnej udalosti, ktorá vám môže psychicky zničiť život, sa dokázali pozbierať a nájsť niečo, čo ich baví a napĺňa – a tým je pre nich parahokej. Pre nich je to terapia.“

„Keď som počúvala o ich osudoch, s akou ľahkosťou o nich rozprávajú a akú radosť majú zo života, ako si ho vedia vážiť, veľmi ma to zasiahlo… Po návrate do reálneho sveta, napríklad sediac vo vlaku, som pozorovala ľudí a uvedomovala si, ako riešia bežné hlúposti. Niekto bol nervózny, iný ponorený do telefónu… a porovnala som to s obrazmi zo šatne, kde parahokejisti riešili napríklad to, ako sa vôbec postaviť a čo ich bolí, keď si musia nasadiť protézu… Áno, neraz som si poplakala…“


Zdieľať: