V zápase futbalovej ligy sa raz odohral zaujímavý príbeh. Roy Riegels si poplietol strany na ihrisku a keď dostal prihrávku, zrazu nečakane vyštartoval proti vlastnej bránke. Jeden z jeho spoluhráčov Benny si uvedomil, čo sa asi stalo. Najprv len kričal, ale potom vyštartoval, aby sa mu postavil do cesty. Ale Roy akoby nepočul, nevidel. Rútil sa na bránku, Bennyho obišiel a strelil vlastný gól. Jeho tím bol zdrtený a demoralizovaný.

Niečo zaujímavé sa však udialo cez prestávku po skončení prvého polčasu. Hráči odišli do šatne. Ako zvyčajne si posadali na lavičky a podlahu. Roy si prehodil deku cez ramená, sadol si do kúta a tvár si skryl do dlaní.

Cez prestávku tréner zväčša má čo svojim hráčom povedať. Tentoraz však mlčal. Bezpochyby zvažoval, čo urobiť s Royom.

Keď časomerač oznámil, že do začiatku hry zostávajú tri minúty, tréner sa pozrel na mužstvo a povedal: „Chlapci, mužstvo nastúpi na druhý polčas v rovnakom zložení, v akom hralo prvý polčas.“ Všetci – okrem Roya – vstali a šli von. Roy sa ani nepohol. Tréner sa obzrel a zavolal naňho. Roy vôbec nezareagoval. Keď sa k nemu vrátil, spýtal sa ho: „Roy, ty si nepočul, čo som povedal? V druhom polčase hrajú tí istí, čo hrali v prvom!“

Roy zdvihol hlavu. Po tvári mu stekali slzy. „Tréner,“ povedal, „nedokážem to. Zničil som ťa. Zničil som dobré meno školy. Zničil som sám seba. Nemôžem sa predsa ukázať na oči všetkým tým fanúšikom.“

Tréner položil ruku na jeho ramená a povedal: „Roy, vstaň a choď hrať. Ešte je len polčas.“

Roy sa napokon zdvihol a odišiel. V druhom polčase videli fanúšikovia úžasný zápas. Roy sa prekonával, jeho mužstvo sa vzchopilo a otočilo zápas.

Každému z nás sa určite stalo, že v živote bežal opačným smerom. Ale vďaka Božej milosti – ešte je len polčas.


Zdieľať: