Umenie života spočíva v tom, že sa učíme trpieť a usmievať sa.
Hluchý génius
Keď mal Beethoven päť rokov, pod vedením svojho otca, vynikajúceho hudobníka, hral na husliach. Keď mal trinásť, hral na koncertoch na organe. V dvadsiatich študoval už pod pozorným dohľadom Haydna a Mozarta. Mozart vlastne vyriekol prorocká slová, keď povedal, že Beethoven dá svetu niečo, čo sa bude počúvať dlho po jeho smrti.
Beethoven začal pracovať na svojom nadaní a zdokonaľovať ho. Stal sa z neho tvorivý skladateľ. Za svojho života napísal deväť krásnych symfónií a päť koncertov pre klavír, nespočetné menšie diela pre komornú hudbu, rôzne sonáty a diela pre husle a klavír. Ludwig van Beethoven nás ohromuje majstrovskými dielami jedinečnej harmónie. Svojou hudbou prekonal dobu, v ktorej žil.
Bol to génius, no problémy a ťažkosti ani jeho neobchádzali. Mal len dvadsať rokov, keď začal strácať sluch. „Prsty mi akosi oťažievajú,“ povedal pri jednej príležitosti. Nevedel už tak precítiť hudbu ako predtým. Ťažkosti so sluchom ho prenasledovali aj naďalej. Nikomu však o tom nepovedal. Toto svoje hrozné tajomstvo si dobre strážil. Keď dosiahol päťdesiatku, bol úplne hluchý.
Pri jednej príležitosti, keď trieskal päsťou po klávesnici, pretože nič nepočul, začul Beethoven svoj vlastný zúfalý výkrik: „Podrežem si krk!“ O tri roky neskôr urobil posledný pokus dirigovať orchester, ale skončilo sa to veľmi nešťastne.
Asi o päť rokov neskôr, počas jednej zúrivej búrky, zomrel. Bol to hluchý, a predsa vynikajúci hudobník, ktorý svoje najväčšie diela napísal práve v čase, keď už stratil sluch.