Arnold Wallenkampf rozpráva podobenstvo o mužovi, ktorý na seba vylial päťlitrovú bandasku s benzínom. Vidíte ho tam takého mokrého stáť a poradíte mu, aby sa šiel čím skôr prezliecť. Sused poslušne počúva vaše varovanie. Potom letmo vysvetlí, že sa určite prezlečie, ale najprv musí na zadnom dvore spáliť nejaké smeti. Začnete naňho ešte viac naliehať, aby si šiel okamžite vymeniť šaty. Veď v takomto benzínom nasiaknutom oblečení nesmie prísť do blízkeho kontaktu s ohňom.
Všetky vaše milé a dobre mienené rady sú zbytočné. Sused vezme kopu lístia a suchých konárov. Približuje sa k ohňu. Vtom vrtošivý vietor odfúkne jeden plamienok jeho smerom. Okamžite je od hlavy po päty v plameni. Nič ho nemôže zachrániť. Horí v benzínovom pekle.
Keď sme plní žiadostivých túžob a starostí o pozemské veci, je to, akoby sme stáli v horľavej tekutine a hrali sa so zápalkami. Naša myseľ je neustále ustarostená, podozrievavá a nepozná oddych. Život s Bohom nás napriek vonkajším okolnostiam napĺňa vnútorným pokojom a radosťou. Dôvodom je istota, ktorú do nášho života vnáša Boh.


Zdieľať: