
autor fotografie: Jaroslav Bielik |
Ľudia sú osamelí preto, že stavajú múry namiesto mostov.
Hroch a korytnačka
Z Kene pochádza pekný príbeh o veľmi netradičnom priateľstve. Kto by povedal, že hroch môže nadviazať vzťah s korytnačkou?
Hroch menom Owen (tak ho pokrstili strážcovia parku) bol ešte mláďa, no vážil už asi 300 kg. Pri povodni ho vzala rieka Sabaki a odniesla do Indického oceánu. 26. decembra 2004 sa zatriaslo morské dno a vytvorilo vlnu tsunami, ktorá Owena vyvrhla na breh.
Hrochy sú veľmi spoločenské zvieratá. Mláďatá zostávajú s matkou až do štyroch rokov. Owen stratil svoju hrošiu mamu v rozbúrenej vode. Šokované mláďa preto hľadalo náhradnú mamu. Našlo ju v samcovi korytnačky obrovskej, ktorá žije v prístave Mombasa. Storočný samec sa rýchlo zhostil svojej novej materinskej role.
Hroch chodil za korytnačkou ako za svojou mamou. Keď sa priblížil niekto cudzí, Owen začal byť agresívny a chránil korytnačku ako svoju biologickú matku. Hroch a korytnačka, tento zvláštny pár, spolu plávali, jedli aj spali.
Podobne s Ježišom padnú starobylé bariéry predsudkov, rasovej nadradenosti a nepriateľstva. On sa stal naším pokojom a zjednotil nás so sebou.