Ida Scudderová si predtým, než jej Boh ukázal, aký má s ňou plán, predstavovala svoj život úplne inak. Stalo sa to jednej noci cez prázdniny, keď bola na návšteve u rodičov – misionárov v Indii. Bola takmer polnoc, keď počula, ako niekto klope na dvere jej izby.

„Čo potrebujete?“ spýtala sa. „Môžem vám nejako pomôcť?“ Svetlo olejovej lampy ožiarilo strnulý výraz tváre jedného z vedúcich predstaviteľov mesta.

„Ach, áno! Potrebujem, aby si hneď šla k mojej manželke a pomohla jej. Je to veľmi milé dievča. Má len 14 rokov. Zomiera pri pôrode. Prišla si z Ameriky – myslím, že by si jej mohla pomôcť.“

„Je mi veľmi ľúto!“ povedala dojatá Ida. „Pošlem k vám môjho otca. On je lekár.“

„Nie! Nikdy!“ vykríkol zúfalý manžel. „Žiadny muž okrem jej najbližších príbuzných nevidel moju ženu. Ty musíš prísť!“

„Ale ja nie som lekárka, ba ani ošetrovateľka. Neviem jej pomôcť. Určite mi dovolíš, aby som zavolala otca. On zachráni život tvojej žene.“

„Nie!“ trval na svojom mladý muž. „Nemožné! Tak pôjdeš so mnou?“

Ida len pokývala nesúhlasne hlavou. Mladý muž sa otočil a stratil sa v tme. Do rána za ňou prišli ešte dvaja ďalší muži s rovnakou prosbou – no aj týmto zúfalým mužom musela povedať, že im nevie pomôcť. Potom sledovala, ako odchádzajú do tmy bez lekárskej pomoci len preto, že ich náboženské presvedčenie im nedovoľuje, aby muž–lekár prišiel za ich manželkou a pomohol jej. Ráno sa dopočula, že všetky tri mladé ženy zomreli.

V to ráno, ešte pred raňajkami, vošla Ida do spálne rodičov a vyhlásila: „Idem do Ameriky. Budem študovať medicínu a stanem sa lekárkou. Potom sa vrátim a budem pomáhať indickým ženám.“ Ida Scudderová pochopila, že Boh chce, aby odpovedala na túto naliehavú potrebu.

Vyštudovala medicínu a vrátila sa do Indie. Dnešná Vellore Christian Medical College stojí ako pamiatka na túto mladú ženu, ktorá pochopila, aký zámer s ňou Boh má a zasvätila tomu život. Dnes na tejto škole študujú tisícky lekárov a sestričiek. Potom odchádzajú, aby naplnili plán, ktorý má s nimi Boh.


Zdieľať: