Keď teda uvidíte ohavnosť spustošenia, o ktorej bolo povedané ústami proroka Daniela, stáť na svätom mieste — kto číta, nech rozumie —, vtedy tí, čo budú v Judsku, nech utekajú do hôr. Kto bude na streche, nech nezostupuje vziať si niečo z domu, a kto bude na poli, nech sa nevracia späť vziať si plášť.
Je nebezpečné hľadať príčiny nášho zla mimo nás. Vylučuje to možnosť pokánia.
Jeruzalem
12. novembra 2020
Keď v roku 70 Rimania obľahli Jeruzalem, mesto bolo zovreté zo všetkých strán. Nikto nemohol utiecť. Ak sa o to niekto pokúsil, bol buď zabitý Rimanmi alebo samotnými Židmi, ktorí týchto utečencov považovali za zradcov.
Zásoby potravín sa v Jeruzaleme rýchlo míňali, pretože mesto bolo plné pútnikov, ktorí sem prišli na veľkonočné sviatky. Zdalo sa, že hlad čoskoro prinúti Židov, aby sa vzdali. Stalo sa však niečo zvláštne. Cestius, ktorý velil rímskym vojskám, dal príkaz na ukončenie obliehania. Židia to využili a napadli ustupujúcich vojakov rímskej armády. Chvíľu sa dokonca zdalo, že Židia zvíťazia. Kresťania, ktorí žili v tom čase v Jeruzaleme, si spomenuli na Ježišovo varovanie a okamžite opustili mesto. Tentoraz im v tom nikto nebránil.
Historici hovoria, že to bola posledná príležitosť, ako si mohli obyvatelia Jeruzalema zachrániť život. Krátko nato totiž pritiahol Títus so svojou armádou, ktorý už obliehanie Jeruzalema doviedol do úspešného konca. Z Jeruzalema sa stala hromada rozvalín, v ktorých našli svoj hrob všetci jeho obyvatelia.
