Kruh okolo obrancov pohraničnej pevnosti El Arbol sa zužuje. Aj keď paraguajskí vojaci postupujú vpred, plukovník Calahara s malou hŕstkou vojakov statočne odoláva náporom nepriateľa. Velitelia útočiacich Paraguajcov zúria nad neúspechom. Skúšajú rôzne spôsoby, ako dobyť pevnosť El Arbol. Toho, kto pomôže pevnosť dobyť, čaká veľká odmena v zlate.

V pevnosti El Arbol sú už všetci vyčerpaní. Posádku udržiava pri nádeji len pevná viera, že sa blíži posila. Mnohí vojaci sú ranení a počet mŕtvych denne vzrastá.

„Chlapci, hlavy hore! Posila je na ceste. To znamená, že o niekoľko dní tu bude tisíc mužov. Musíme vydržať! A dúfať! Potravín, vody, streliva a liekov máme dosť. Som presvedčený, že nepriateľ našu pevnosť nedobyje! Len ak zradou, no to sa nestane! Nikto z vás by sa určite tak neponížil…“ povzbudzoval plukovník svojich vojakov.

Jeden z obrancov, miešanec Tovrés, vstúpil do malej izby plukovníka Calahariho. Bol jeho sluhom. „Pán plukovník, želáte si niečo?“

„Nie, Tovrés, vráť sa medzi kamarátov. Stačí, keď ma ráno zobudíš,“ povedal plukovník.

Tovrés vyšiel na dvor. Keby len Paraguajci vedeli, že je tu suchý kanál, ktorý ide popod hradby! Toľko peňazí v zlate!

Miešanec si sadol a rozmýšľal. Bolo to také jednoduché. Odísť, povedať im to a dostať toľko peňazí. Čo všetko by si za ne mohol kúpiť! Myslel na kamarátov, plukovníka – a opäť na peniaze… Po chvíli vstal a odišiel k suchému kanálu. Sklonil sa a po kolenách sa plazil do tmy. Keď ním prešiel, vydal sa smerom k lesu, kde boli utáborení Paraguajci.

„Ruky hore!“

Tovrés poslušne dvíha ruky nad hlavu. Z húštiny vystupujú dvaja vojaci – hliadka Paraguajcov.

„Musím hovoriť s vaším veliteľom. Mám dôležité správy,“ hovorí Tovrés.

Po polhodine stojí zradca v stane v kruhu dôstojníkov. Hovorí o tom, koľko mužov bráni pevnosť a ako by sa dalo do pevnosti vniknúť.

„Dobre! Ak sú tvoje správy pravdivé a pevnosť dobyjeme, dostaneš svoju odmenu. Ak nie, budeš zastrelený!“

Keď Tovrés odišiel zo stanu, veliteľ Paraguajcov pokýval hlavou a povedal: „Chudák!“

Ešte v tú noc nanosili vojaci do kanálu trhavinu. Nad ránom bolo všetko pripravené na útok. O štvrtej bola zápalná šnúra podpálená a vydaný rozkaz na útok.

Obrancovia pevnosti sa zúfalo bránili, ale márne. Zomieral muž za mužom. Posledná hŕstka vojakov kládla beznádejný odpor z domu plukovníka Calahariho. Niekoľko ručných granátov, hodených dnu cez okno, ich navždy umlčalo. Pevnosť El Arbol bola dobytá.

Veliteľ Paraguajcov, obklopený svojimi dôstojníkmi, vošiel do domu veliteľa pevnosti Calahariho, kde ležalo niekoľko mužov. „Bol to čestný nepriateľ a hrdina, páni!“ povedal o mŕtvom veliteľovi. A v tichu tejto vážnej chvíle sa ozval hlas: „Pán veliteľ, dostanem teraz svoju odmenu?“

Bol to Tovrés, ktorý sa dožadoval svojich peňazí. Veliteľ dal potichu rozkaz svojmu pobočníkovi, ktorý odišiel a o chvíľu sa vrátil s ťažkým koženým opaskom.

„V tomto opasku sú sľúbené peniaze v zlate. Svoj sľub som dodržal. Vezmi si svoj judášsky žold a strať sa mi z očí! Tvoja prítomnosť uráža týchto mŕtvych, ktorých si zradil! Vypadni!“ S týmito slovami hodil veliteľ Tovrésovi ťažký, zlatom naplnený opasok pod nohy.

Miešanec sa vrhol na zlato ako hladný sup na korisť a so slovami vďaky opustil miestnosť. Nikto si ho nevšímal. Po niekoľkých hodinách cesty prišiel k rieke Para. Tam na druhej strane bude v bezpečí a bude si môcť v pokoji užívať svoj majetok. Vyzliekol si vojenský kabát, stiahol vysoké topánky a na nahé telo si upevnil ťažký opasok so zlatým pokladom. Rieka nie je široká. Tovrés je dobrý plavec, ľahko sa dostane na druhú stranu.

Ponorí sa do vody a pláva ako vydra. Pred sebou má už len asi dvadsať metrov a bude na druhom brehu, v inej krajine! Teraz sa však čosi deje – potápa sa! Opäť sa vynorí a rukami stále niečo dočahuje pod vodou. Jeho pohyby sú zmätené. Topí sa! Prekliaty opasok sa mu zošmykol z bokov na nohy. Miešanec ho ešte stačí chytiť a chce ho vytiahnuť nad vodu. Zachytí však druhý koniec koženého pásu a urobí si slučku okolo nôh! Kovová pracka sa pevne zachytí v mokrej koži!

Nohy má nadobro spútané. Dvetisíc kusov zlatých mincí ho ťahá ku dnu. Zradca zúrivo trhá závažie z nôh, ale márne… Po malej chvíli len niekoľko vzduchových bublín svedčí o tom, že ten, ktorý zradil svojich kamarátov, dostal zaslúžený trest.


Zdieľať: