Jedného dňa pribehol k Georgovi Müllerovi, ktorý spravoval v Bristole veľký sirotinec, do kancelárie zamestnanec Eric.

„Je to kotol v dome číslo jeden,“ povedal mu náhlivo.

„Čo sa deje?“ spýtal sa George.

„Tečie, pane, je to jednoduché, ale vážne. Najvážnejšie, aké som videl. Nemalo by sa to stať – kotol má len osem rokov.“

„Čo si myslíte, kde je chyba?“ spýtal sa George.

„To neviem. Musím sa dostať dnu do kotla a zistiť.“

George chvíľu rozmýšľal. „To znamená vybrať tehly, však?“

Eric prikývol. „Potrvá najmenej dva dni, kým ich vyberieme, nájdeme dieru a opravíme ju. Môže sa stať, že ju neopravíme vôbec, a bude treba nový kotol. To by potom trvalo aj dva týždne a viac…“

„Áno,“ prerušil ho George a rozmýšľal, ako voda z kotla vyhrieva celý dom sirotinca.

„Nech už je akokoľvek, deti nesmú ochorieť. Eric, poviem vám, čo urobíme, len čo to budem vedieť.“

Blížil sa december a v tomto období začína snežiť. Keby kotol na niekoľko dní odstavili, dom by bol neznesiteľne chladný a malé deti by mohli prechladnúť. Na druhej strane, keď neurobí nič, kotol môže prasknúť a na niekoľko dní prerušiť dodávku teplej vody. George v tejto veci podnikol len jedinú vec, ktorú vedel – modlil sa.

Nasledujúci deň sa modlil za zmenu smeru vetra a za to, aby dal Boh robotníkom múdrosť. Celý predchádzajúci týždeň fúkal studený vietor a silno hvízdal okolo okien sirotinca. Nezdalo sa, že by chcel prestať.

„Stal sa zázrak, pán Müller, stal sa zázrak,“ kričal ráno Eric. „Vietor sa obrátil na juh a bude príjemné počasie.“

A skutočne, vietor sa v noci utíšil a začal fúkať teplý od juhu.

„O polnoci sme prestali kúriť. Keď to takto vydrží, vôbec nebudeme potrebovať kúriť,“ pokračoval Eric.

George sa usmial. Práve za toto sa modlil.


Zdieľať: