Jakob Mendelssohn, veľký hudobník a skladateľ, raz navštívil katedrálu vo Freiburgu práve vo chvíli, keď organista cvičil. Mendelssohn sa postavil k organistovi, chvíľu počúval a potom sa ho spýtal, či by si nemohol trochu zahrať. Organista ho nepoznal a nedovolil mu zahrať si.

„Viete, pane, ja som tu organista a nemôžem dovoliť len tak hocikomu, aby tu brnkal na tomto drahom nástroji!“

Keď ho však poprosil ešte raz, s veľkým zdráhaním súhlasil.

Mendelssohn začal hrať. Miestny organista bol jeho hrou priam uchvátený. Keď dohral, položil mu ruku na plece a spýtal sa ho: „Kto ste, pane?“

„Mendelssohn,“ znela odpoveď.

„Och!“ zvolal organista, „takmer som nedovolil veľkému Mendelssohnovi hrať pre mňa!“

Aké nerozumné je, keď si kresťania myslia, že oni sú pánmi svojho života a nedovolia Bohu, aby zasiahol do ich života!


Zdieľať: