Takmer každý rok som organizoval detský letný tábor. Účastníkom jedného takého tábora bol aj Marek.
Hlavným rečníkom bol vtedy istý pán Mitch. Deti si ho zväčša nevšímali, s výnimkou, keď ho museli počúvať. Ale Marek bol iný. Raz si tohto pána všimol v jedálni – a odvtedy ho stále pozoroval, najmä pri obede, keď sa rozprával s hlavnou kuchárkou.
Kuchárka milovala svoju prácu, ale pretože detí bolo pomerne veľa, bola už unavená a vyčerpaná. Kedykoľvek prišla za pánom Mitchom, on hneď vstal a ponúkol jej svoju stoličku. A tak kým spolu robili jedálny lístok, kuchárka si mohla oddýchnuť – aj keď to bolo niekedy len niekoľko minút.
Ostatné deti si to vôbec nevšimli, s výnimkou Mareka.
Marek spočiatku ani nepočúval, o čom pán Mitch hovorí, ale keď každý deň pozoroval tento jednoduchý prejav lásky, začal počúvať. To mu otvorilo dvere k láske…


Zdieľať: