Jedna veriaca žena veľmi túžila, aby jej manžel spoznal Krista. Keď sa s ním pastor jedného dňa rozprával, bol veľmi prekvapený, keď mu muž povedal: „Nie som nenáboženský človek. Ak však zo mňa kresťanstvo urobí takého prchkého a neláskavého človeka ako je moja manželka, tak s ním nechcem mať nič spoločné.“

Keď sa kazateľ stretol so ženou, zopakoval jej, čo povedal jej manžel. Žena si vôbec neuvedomovala, že nedokáže ovládať svoju podráždenosť. Bolo jej to ľúto. Spolu s kazateľom si kľakli a modlili sa za tento jej problém.

O niekoľko dní šiel jej manžel na ryby. Keď sa vrátil domov s udicou na ramene, nešťastnou náhodou zachytil udicou drahú lampu. Lampa spadla na zem a rozbila sa. Zdesený muž zostal meravo stáť a rukami si zakryl uši. Očakával totiž výbuch hnevu svojej manželky. Ale nedočkal sa. Keď otvoril oči, uvidel, že jeho žena sa usmieva. Počul, ako mu hovorí: „Netráp sa kvôli tomu. Také veci sa stávajú aj v lepších rodinách.“

„Ty sa na mňa nehneváš?“ spýtal sa prekvapený manžel.

„Nie, miláčik. Rozhodla som sa, že môj hnev je minulosťou. Je mi veľmi ľúto, že som bola taká netrpezlivá. Boh mi pomôže, aby som dokázala krotiť svoj hnev a podráždenosť.“

O niekoľko týždňov jej manžel uveril a spolu navštevovali bohoslužby.


Zdieľať: