Väčšinou si myslíme, že deti nevnímajú a nevenujú pozornosť tomu, čo sa deje na „dospeláckej“ bohoslužbe. Najmä keď sme vo veľkej 2000-miestnej sále. A keby náhodou aj počúvali, také abstraktné a záhadné slovo ako je „správcovstvo“ by určite prešlo ponad hlavu takým poslucháčom ako je šesťročné dievčatko.

Ale Janka niečo začula. Stalo sa to týždeň pred bohoslužbou, ktorá bola zameraná na vďačnosť. Stála som za kazateľnicou a vyzývala zhromaždenie, aby o týždeň vyjadrili Bohu svoju vďačnosť tým, že prinesú neobvyklý dar. „Tento rok prinesme okrem tradičného finančného daru určeného pre chudobných aj niečo „zo seba“, čím by sme mohli poslúžiť iným.

Myslela som tým niečo, čo sme urobili alebo vyrobili vlastnými rukami, napríklad doma usušené ovocie, nejaké domáce výrobky alebo niečo, čo nemusí stáť veľa peňazí, ale má svoju hodnotu.“

V týždni som sa stretla s Jankinou mamou a prezradila mi, že ich dcérka pripravuje darček pre nejaké chudobné dievčatko. Janka veľmi zvažovala, aký dar by mohla dať. Napokon sa rozhodla, že dá svoju obľúbenú bábiku. Pozorne zabalila bábiku do ozdobného baliaceho papiera a priniesla do zboru. Bol to posledný deň, ktorý mohla mať svoju bábiku – svoj milovaný poklad pri sebe.

Keď nastal čas odovzdať počas bohoslužby svoje dary, so slzami v očiach vstala z lavice a niesla svoju drahú bábiku k darom, ktoré sa kopili vpredu na pódiu. Tam sa zastavila, na rozlúčku bábiku pobozkala a položila ju na schodík ako svoj dar pre nejaké chudobné dievčatko.

Bolo to na mňa príliš silné. Pozorovala som ju – a slzy mi tiekli po tvári. Chcela som sa k nej rozbehnúť a povedať jej, aby si bábiku vzala späť. Chcela som jej povedať: „Nie, Janka, nemusíš sa vzdať svojej milovanej bábiky. Takto som to nemyslela.“ Ale nemohla som. Ona sa tak rozhodla a zabrániť jej v tom by nebolo správne. Potlačila som slzy a vzlyky a usúdila, že táto skúsenosť bude pre ňu dobrou lekciou správneho správcovstva. Nesmiem jej v tom brániť.

Potom som si začala uvedomovať pravdivú realitu o sebe – a o „svete dospelých“ v našom zbore. Janka nebola jediná, kto sa potreboval naučiť lekciu o správnom správcovstve. Ona sa to už naučila. Z jej jednoduchého príkladu láskavej služby a oddanosti sme sa my ostatní mohli naučiť, čo je vlastne kresťanské správcovstvo.


Zdieľať: