„Čo si povedala, keď si vyjadrila, čo si myslím, že si povedala? Povedala si naozaj to, čo si myslím, že si povedala?“

„Povedal si to azda inak? Bolo to, čo som chcela povedať, to isté, čo si ty chcel povedať, keď si hovoril, čo si ja myslím, že si povedal? Mal si na mysli naozaj to, čo si vtedy povedal?“

„Dobre, dovoľ mi povedať to inak. Čo si mala na mysli, keď si hovorila, čo si myslím o tom, čo som si myslel o tom, čo si povedala, veď vieš, keď som si myslel, že si to povedala inokedy?“

„No, to neviem presne,“ odvetila.

„Och,“ vzdychol som si.

Keď tak nad tým uvažujem, ako sa niekedy medzi sebou rozprávame, potom musím uznať, že je to naozaj zázrak, že sa ako ľudia dokážeme vôbec dohodnúť. No uvážte, nie je to krásne, že naši blízki občas aj pochopia, čo im chceme povedať!?

Zdieľať tento príbeh: