
Jedno láskavé slovo dokáže zohrievať tri zimné mesiace.
Matka Tereza
Skúste si predstaviť veľkolepú udalosť, ktorá sa konala na úrade vlády Spojených štátov vo Washingtone. Na slávnostný obed na počesť malej ženy v bielom sárí sa tam spolu so svojimi manželkami zišli niektorí najvplyvnejší predstavitelia Spojených štátov.
Keď v zodratých sandáloch naboso vstúpila do miestnosti, všetci stíchli a postavili sa, aby vzdali hold tejto drobnej žene. Významní muži sa zrazu cítili akísi nesvoji. Stretli sa, aby vyjadrili úctu Matke Tereze z Kalkaty, nositeľke Nobelovej ceny mieru, no namiesto toho sa im zdalo, že svojou prítomnosťou ona poctila ich.
Keď hovorila o tom, že tento svet potrebuje lásku, milosrdenstvo a súcit, že potrebuje ľudí, ktorí sú ochotní stať sa Božími vyslancami lásky, jej modré oči doslova žiarili uprostred jej vráskami pokrytej hnedej tváre.
Viem si predstaviť, ako drží v náručí zomierajúceho človeka, ktorého k nej priniesli priamo z bahna niektorej kalkatskej ulice. Aj keď strašne zapácha, drží ho za ruku. Láskavo sa mu prihovára a snaží sa prinútiť ho, aby vypil aspoň trochu teplej polievky.
Viem si predstaviť, ako drží v náručí malé dievčatko, ktoré trpí hnačkou. Jej pomocníci ho našli odhodené v kontajneri. Po kvapkách mu dáva mlieko a volá ho tými najkrajšími menami, aké pozná. Nikto nebol pre ňu príliš chorý, príliš nenormálny, príliš zapáchajúci a príliš špinavý. Matka Tereza bola Božou vyslankyňou, ozvenou jeho lásky.