Na konci bohoslužby prišiel za kazateľom veriaci mladý muž. „Po vašom kázaní,“ začal vysvetľovať, „sa cítim akýsi nesvoj. Dotklo sa ma to, o čom ste hovorili. Urobil som niečo, čo nebolo správne. Hanbím sa k tomu priznať, alebo to dokonca nejakým spôsobom napraviť. Viete, staviam lode a človek, u ktorého pracujem, je neveriaci. Často mu rozprávam o Ježišovi Kristovi a pozývam ho, aby si niekedy prišiel vypočuť vaše kázanie. On si však z toho robí žarty a vysmieva sa mi. A teraz cítim, že som sa voči nemu previnil. Keby som mu o tom povedal, zrejme by to navždy zničilo vplyv môjho svedectva.“

Potom mu začal rozprávať, že pred nejakým časom si začal stavať doma na záhrade loď. Na lode sa používajú medené klince, pretože vo vode nehrdzavejú. Tieto klince sú dosť drahé, preto si ich nosieval z práce. Uvedomoval si, že vlastne kradne. Svoje svedomie sa snažil upokojiť tým, že si hovoril, že šéf ich má toľko, že mu určite chýbať nebudú. A okrem toho sa domnieval, že mu neplatil toľko, koľko by si bol zaslúžil. Po vypočutí kázania si však uvedomil, že je zlodej a svoje nepoctivé konanie nemôže ničím ospravedlniť.

„Ale,“ povedal, „nemôžem ísť za šéfom a povedať mu, čo som robil, ani mu navrhnúť, že za klince, ktoré som použil, mu zaplatím a zvyšok mu vrátim. Keby som to urobil, určite by si o mne myslel, že som pokrytec, a o Bohu by som mu mohol hovoriť už len ťažko. A predsa mi tie medené klince vŕtajú vo svedomí a viem, že nebudem mať pokoj, kým vec nedám do poriadku.“

Celé týždne zápasil mladý muž s týmto problémom. Potom prišiel raz večer za kazateľom a povedal mu: „Už som to konečne vyriešil a nesmierne sa mi uľavilo.“

„Ako to dopadlo, keď si šéfovi povedal, čo si robil?“ spýtal sa kazateľ.

„Ach,“ odpovedal, „tak čudne sa mňa pozrel a potom takmer vykríkol: ´Juraj, vždy som si myslel, že si pokrytec ako mnohí. Ale teraz poznávam, že na kresťanstve predsa len niečo bude. Akékoľvek náboženstvo, ktoré prinúti nečestného pracovníka prísť a priznať sa, že kradol medené klince a viesť ho k tomu, že to chce napraviť, musí stáť za to.“


Zdieľať: