Na stene jednej reštaurácie, ktorá stojí pri odpočívadle vedľa frekventovanej diaľnice, je veľkým písmom napísaných niekoľko varujúcich viet:

Ženieme sa za termínmi ako za klobúkmi, ktoré odvial vietor z našich hláv.

Zhonom v práci i doma sa život duše akoby stiahol do ulity.

So stopkami vo vreckách si večer silnou kávou predlžujeme deň.

Ale na to, že treba aj myslieť, kvôli starostiam nezostal ani sen.

Stále nemáme čas ani pokoj, všade čaká len ďalší stres.

A keď prídem domov, len sa rýchlo spýtam: Čo si mám dnes obliecť?

Zvykli sme si hnať sa a štvať, aj pri jedle nás poháňa bič,

že kdesi v tele srdce máme, zistíme, až keď nám prestane biť.


Zdieľať: