Keď pred niekoľkými rokmi na kalifornskom pobreží vystrájal uragán Diana, okamžite tam boli reportéri. Kamery sa krútili na plné otáčky. V obývačkách sme s vyvalenými očami sledovali, ako vietor rýchlosťou 150 km za hodinu prevracia na uliciach autá, rozbíja okná a ničí všetko, čo mu príde do cesty. Láme stĺpy verejného osvetlenia ako zápalky.

Jeden obraz mi zvlášť utkvel v mysli. V tmavej postrannej uličke osamelý človek v žltom plášti zúfalo objímal telegrafný stĺp a vzdoroval záplave dažďa a náporom skučiaceho vetra, ktorý sa ho snažil vrhnúť späť do tmy.

V myšlienkach sa často vraciam k mužovi v žltom plášti. V zúrivých náporoch vetra a dažďa sa zúfalo chytil jedinej pevnej veci – telegrafného stĺpu.

Možno v tvojom živote žiadna búrka nezúri. Všetko plynie hladko a bez problémov. Lenže život je nevypočítateľný. Víchor zmien udrie náhle a odnáša všetko nepripútané. Skúška môže prísť ako blesk z jasného neba. Svet sa pozerá, čo robia Božie deti počas búrky.

Nájdi si to najlepšie útočisko, najsilnejšiu skalu, najpevnejšiu a neotrasiteľnú obranu a drž sa jej celým srdcom. Ako keby od toho závisel tvoj život!


Zdieľať: