Alila stála na brehu a v náručí, tesne pri srdci, držala svojho maličkého syna. Slzy jej stekali po tvári, keď sa pomaly blížila k rieke. Vkročila do vody, bez slova šla ďalej a ďalej, kým jej voda nesiahala po pás. Vtedy jemne ponorila do vody malé nožičky spiaceho synčeka. Stála tak veľmi dlho. Malé telíčko držala pevne v náručí a uprene hľadela na druhú stranu rieky. Potom zrazu urobila akýsi rýchly pohyb a svojho šesťmesačného syna hodila do vodného hrobu.

Domorodý misionár M. V. Varghese sa často prihováral k zástupom, ktoré sa zišli pri rieke Ganga. Bol to on, kto toho dňa našiel Alilu kľačať v piesku na brehu rieky. Srdcervúco plakala a bila sa do pŕs. Naplnený súcitom si kľakol vedľa nej a spýtal sa, čo sa jej stalo.

Pomedzi vzlyky mu povedala: „Mám doma strašne veľa problémov a moje hriechy ma veľmi ťažia, preto som bohom Gangy obetovala to najvzácnejšie, čo som mala – svojho prvorodeného syna.“

Brat Varghese bol dojatý zúfalstvom tejto ženy. Ako tam plakala, začal jej citlivo rozprávať o Ježišovej láske, o tom, ako vďaka nemu môžu byť jej hriechy odpustené. Pozrela nechápavo naň: „Ešte nikdy som o tom nepočula,“ odpovedala mu v slzách. „Prečo si neprišiel o pol hodiny skôr? Moje dieťa nemuselo zomrieť!“

Každý rok prídu milióny hinduistov na posvätné indické miesto, aby sa okúpali v Gange. Tieto davy veria, že očistý rituál zmyje ich hriechy. K mnohým ľuďom, podobne ako to bolo v prípade Alily, prídu misionári príliš neskoro, aby im povedali o Božej láske a jeho obeti za hriechy každého človeka.