Katka si šetrila peniaze, aby mohla ísť cez prázdniny na letný tábor. Keď už mala takmer tridsať euro, do ich školy prišla nová žiačka, Silvia. A práve vtedy sa začali problémy.

Aj keď sa Katka kamarátila so všetkými dievčatami v triede, túžila mať jednu najlepšiu priateľku – niekoho, kto by mal rovnaké záujmy a komu by mohla povedať aj to, čo iným nemôže. Silvia bola pekné a vždy usmievavé dievča. Katka sa s ňou hneď skamarátila. Dohodli sa, že budú dobré priateľky. Katka ju na víkend pozvala k nim domov. Zahrali sa nejaké hry a potom sa šli spolu prejsť, aby mohla Silvia lepšie spoznať ich mesto.

„Poďme si niečo kúpiť,“ navrhla Silvia, keď šli okolo potravín. Silvia si kúpila dva balíčky cukríkov a vyšla z obchodu. Katka zostala trochu prekvapená, pretože si myslela, že Silvia zaplatí aj za jej cukríky, keď ju pozvala do obchodu. Keď si mala platiť sama, kúpila si len jeden balíček.

„Prečo si si kúpila len jedny cukríky?“ čudovala sa Silvia.

Katka pokrčila ramenami a povedala: „Jedny mi stačia.“ Hanbila sa priznať, že nemá dosť peňazí, aby si mohla kúpiť dvoje.

Dievčatá sa prechádzali a rozprávali o šatách, o svojich domácich miláčikoch a o tom, kde bývala Silvia predtým. Zistili, že sa im páčia tie isté knihy, tá istá hudba a tie isté hry.

„Som si istá, že budeme tie najlepšie priateľky,“ povedala Silvia skôr, ako sa rozlúčili. A Katka to cítila podobne.

Trávili spolu veľa času v škole, aj doma. Silvia takmer vždy navrhla, aby si šli niečo kúpiť. Problém bol však v tom, že zriedkakedy mala pri sebe peniaze.

„Som taká zábudlivá!“ povedala raz Katke. „Ale vieš čo? Ty máš ušetrené nejaké peniaze. Nemohli by sme si vziať z tých? Veď len na jedny cukríky!“

Aj keď si Katka uvedomila, že to sú peniaze na tábor, zobrala z nich. Veď veľa neminú. Keby povedala, že nedá, Silvia by si mohla myslieť, že je sebecká.

´Veď len tentoraz,´ pomyslela si Katka. Ale stalo sa to zvykom. Silvia si vždy niečo vymyslela. Keď Katka nemala drobné, navrhla jej, aby zašli do obchodu, niečo si kúpili, a tak peniaze rozmenili.

Keď si raz sadla, aby sa pozrela, koľko jej z úspor zostalo, nebola tam už ani polovička pôvodnej sumy. Zavrela oči a rozmýšľala. Tak rada obdarováva iných, ale zdá sa, že jej štedrosť má opačný účinok. Keď sa to mama dozvie, určite ju to nepoteší!

„Keď Silvii nebudem kupovať cukríky, ktovie, či bude chcieť byť ešte mojou kamarátkou,“ povedala si Katka nahlas. Predstava, že sa prestane kamarátiť s týmto veselým dievčaťom, nebola veru pekná.

Nejaký vnútorný hlas jej však odpovedal: ´Ale to nie je dobré, ak sa s niekým kamarátime len pre peniaze.´

Katka vedela, že je to pravda. Ak je Silvia skutočne jej priateľkou, potom jej nebude záležať na tom, či má, alebo nemá peniaze. Skutoční priatelia sú priateľmi kvôli spoločným záujmom a podobnej povahe, nie kvôli peniazom.

Po prvýkrát sa Katka modlila za tento problém a potom šla do kuchyne, aby sa o tom porozprávala s mamou.

Keď na ďalší deň Silvia prišla k nim a navrhla, aby si šli niečo kúpiť, Katka jej povedala: „Ak máš nejaké drobné, môžeme ísť. Ale ja už nemám.“

Silvia to však pochopila ako žart. „Nerob hlúpe vtipy! Vezmi peniaze a poď!“

„Už nemôžem minúť ani cent. Zvyšok potrebujem na letný tábor.“

„Mne moja mama cestu zaplatí, a tebe asi tiež,“ smiala sa Silvia.

„Ja si to nemyslím,“ odpovedala Katka. Zrazu akoby sa nemali o čom rozprávať. Zahrali sa jednu hru, popozerali nejaký časopis a Silvia odišla domov.

Na ďalší týždeň sa Silvia bavila v škole s inými dievčatami. Katke povedala, že po škole k nim nemôže prísť, pretože má nejaké iné plány. Aj keď sa ku Katka správala naďalej priateľsky, vypadla z okruhu jej kamarátok.

Katka na letný tábor nakoniec predsa len šla. A práve tam si našla skutočne dobrú priateľku, ktorej nezáležalo na tom, či má, alebo nemá peniaze.